Mirbachov palác
Mirbachov palác patrí k najzachovalejším budovám v pôvodnej architektúre starého Prešporka. Rokokový klenot postavený na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako CURIA CIVITATIS alebo WEITE HOF. Ešte v druhej polovici 17. storočia to bola drevená stavba, v ktorej sa podľa záznamov konali v roku 1666 evanjelické bohoslužby (spoluvlastníkom susedných domov je dodnes Evanjelická cirkev a. v.). Majitelia budovy sa rýchlo striedali: v roku 1636 ho vlastnil rod Illésházy, potom mesto a následne bohatý pivovarník Michael Spech. Ten po strhnutí starej stavby na niekoľkých stredovekých parcelách v rokoch 1768 – 1770 postavil honosný palác, pravdepodobne v podobe, akú poznáme dnes. Nepochybne kvalitný autor projektu – architekt – je neznámy. Možno sa však domnievať, že pracoval vo Viedni. Poznáme len meno murárskeho majstra – Matthaeus Höllrigl. Michael Spech po dokončení stavby palác predal.
Ako prvý majiteľ je zaznamenaný gróf Imre Csáky (1781 – 1813) a do začiatku 20. storočia mal palác ďalších piatich vlastníkov. Predposledným bol v rokoch 1908 – 1916 gróf Koloman Nyáry, ktorého mohutný a krásny rodový erb je ozdobou tympanónu v hornej strednej časti fasády. Posledným majiteľom paláca bol gróf Dr. Emil Mirbach. Po dejinných turbulenciách – rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik ČSR, obdobie slovenského štátu počas druhej svetovej vojny a následne obnova ČSR – prechádza palác v máji 1948 definitívne do vlastníctva mesta Bratislavy, ktoré v ňom v roku 1975 zriadilo Galériu mesta Bratislavy.
V priestoroch prvého poschodia, ktoré sa odborne nazýva aj piano nobile (tento taliansky pojem v preklade znamená „vznešené poschodie“), sa zachovalo najviac pôvodných interiérových prvkov z rokokovej výzdoby paláca, či už ide o kachľové pece, drevené obloženie stien, konzolový stolík, zrkadlá alebo o vzácnu štukovú výzdobu stropov. Na prvom a druhom poschodí sa zachovali aj originálne dvere a okná s remeselne prepracovaným mosadzným kovaním a kľučkami.
Vieme o dvoch vlastníkoch, ktorí tu mali umiestnené svoje rozsiahle umelecké zbierky: rodina Nyári de Bedegh a gróf Emil Mirbach, ktorý väčšinu interiérového zariadenia od Nyáriovcov odkúpil.
Palác vznikol na konci 18. storočia a má rokokovú výzdobu. V strednej Európe bolo rokoko súčasťou barokovej umeleckej kultúry, je však v širšom zmysle považované skôr za výtvarný názor vkusu vládnucej aristokracie než za dobový sloh. Najtypickejším vonkajším znakom rokoka je ornament rokaj, ktorý hojne nachádzame použitý najmä na fasáde budovy. Pre tento ornament sú príznačné je jeho hybná nesúmernosť a členitosť odlišujúca sa od symetrického baroka, aj keď pôdorysné dispozície a rozvrhy priečelí dodržiavajú osovosť a symetriu. Rokaj sa vyvinul zo symetrického klasického mušľového ornamentu, jeho rôzne druhy boli zostavované do vzorkovníc a používané architektmi, remeselníkmi a umelcami na výzdobu nábytku, rámov, zbraní a pod.
