Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo

Sídlom Galérie mesta Bratislavy sa palác stal v roku 1975 a odvtedy tu boli zriaďované aj prvé expozície starého umenia. Posledný výstavný koncept prvého nadzemného podlažia bol realizovaný v roku 2000 pod vedením kurátorky Želmíry Grajciarovej. Jeho jadro tvorili najkvalitnejšie zbierkové predmety v podobe prác umelcov, ktorí významným spôsobom formovali vývoj barokového umenia nielen u nás, ale v konkrétnom kontexte aj v celom stredoeurópskom priestore. Diela sú radené chronologicky, najstaršie pochádzajú z prvej tretiny 18. storočia, keďže až obdobie po Satmárskom mieri v roku 1711 prinieslo priaznivejšie podmienky pre tunajší stavebný a umelecký rozmach. V tom čase boli preferovaní najmä talianski umelci. Medzi najvýznamnejších objednávateľov umenia patrila okrem panovníckych rodín a aristokracie aj katolícka cirkev, ktorá významne využívala výtvarné prostriedky baroka a jeho stratégie vzbudzovať emócie aj v rámci svojho protireformačného programu. V expozícii je preto mnoho diel, ktoré pôvodne tvorili výzdobu tunajších kostolov a kláštorov.

Ťažisko zbierkovej expozície tvoria diela maliarov ako Josef Kurtz, Daniel Schmideli, Paul Troger, Franz Anton Palko, Franz Anton Maulbertsch a sochárov ako Andreas Johann Eglauer a Franz Xaver Messerschmidt.