Výstavný plán 2023

Termín: 24. 11. 2022 – 19. 3. 2023
Kurátori: Tereza Jindrová, Karina Kottová, Tomáš Pospiszyl
Viac o výstave ↗

Termín: 20. 4. – 3. 9. 2023
Kurátorky: Lucia Almášiová, Patrícia Ballx
a kol. (odborná spolupráca Boris Kvasnica)

Autori: Hans Myer (činný okolo 1560 vo Viedni), Georg Hoefnagel, Matthäus Merian (1593 – 1650), Johann Georg Bodenehr (1631 – 1704); Sebastian Zeller (1735 – 1777), Fridrich Bernhard Werner (1690 – 1778), Gottfried Prixner (1746 - 1819), Jozef Anton Lántz (činný okolo 1820), Johann Vincenz Reim (1796 – 1858), Ludwig Rohbock (1824 – 1893), Eduard Nepomuk Kozič (1829 – 1874) a iní.

Pripravovaná výstava má ambíciu predstaviť veduty a pohľady na mesto Bratislava – Prešporok – Pressburg – Pozsony najmä pomocou reprodukčnej techniky grafiky a fotografie. Mesto má tiež svoje portréty, ktoré ho zachytávajú v rôznych časoch a na najrôznejších miestach ako akýkoľvek iný živý organizmus. Výstava sleduje obdobie od korunovácie, ktorá sa konala v hlavnom meste Uhorska v roku 1563 až po vznik prvej Československej republiky. Mesto starlo – mladlo, menilo sa, a túto mestskú dynamiku zaznamenávali doboví umelci s osobitným záujmom. O najstarších podobách mesta svedčia panorámy, veže kostolov či paláce v podhradí, ktoré zachytávajú atmosféru a charakter svojej doby. Dovtedy iba v jedinom reprodukčnom médiu v grafike, ale potom príšlo nové svetlo. Nastupuje technika fotografie resp. obdobie drobných čiernobielych obrazov maľovaných svetlom, ktoré zachytávajú nie len historické udalosti a tých najmocnejších v Monarchii, ale aj bežného obyvateľa a jeho pohľad na dobové mesto.

Zámerom výstavného projektu je vytvoriť priestor na porovnanie rôznych období, autorských prístupov, ale aj umeleckých techník s cieľom prezentovať doposiaľ „nevidené portréty“ jedného mesta.

Kurátorský koncept zaujímavou formou upriami pozornosť divákov nie len na samotné grafické a fotografické diela zo zbierky starej grafiky Galérie mesta Bratislavy a fotografických zbierok Múzea mesta Bratislava, Historického múzea a Slovenského národného múzea, ale aj na proces ich vzniku. Z toho dôvodu kurátorský výber je doplnený o niekoľko malieb zo zbierky GMB, či iné predmety, ktoré návštevníkom poskytnú výpovednejší obraz o spôsobe tvorby vedutových pohľadov a fotografií.

Termín: 21. 9. 2023 – 14. 1. 2024
Kurátorky: Petra Hlaváčková, Mira Keratová
a kol. (historička architektúry Klára Brůhová, sociologička Karina Hoření, historička Denisa Nečasová, historička umenia Marianna Placáková, teoretička umenia a performatívna umelkyňa Nicole Sabella)

Výstavný projekt Oslobodený priestor / Architektúra a emancipácia sa zaoberá témou ženskej emancipácie a feministických konceptov v historickom a súčasnom československom architektonickom prostredí. Kurátorský koncept tzv. rozpomínania sa vychádza z feministických teoretických rámcov Rosi Braidotti. Filozofka Rosi Braidotti píše o doterajšom poznaní, vrátane dedičstva humanizmu, ako o tzv. univerzálnom poznaní, ktoré prislúcha bielemu, heterosexuálnemu mužovi, vlastniacemu majetok. Do tohto univerzálneho kánonu sa odlišné myšlienkové koncepty buď nedostávajú alebo z neho časom vypadávajú a zostávajú zabudnuté. Také sú aj feministické dejiny, hoci už nie sú ani krátke, ani chudobné na zaujímavé situačné a alternatívne praxe; i tak zostávajú už po niekoľkých desaťročiach zabudnuté a jednotlivé historické momenty feministických dejín neprechádzajú do širšieho povedomia. Je potrebné ich znovu objavovať. Jedným z motívov pripravovanej výstavy o momentoch ženskej emancipácie a feministických konceptoch v historickom československom architektonickom prostredí je tento typ rozpomínania sa.

Termín: 2. 10. 2022 – 29. 1. 2023
Kurátor: Aurel Hrabušický
a kol. (odborná spolupráca Alexandra Kusá, Václav Macek)
Autor: Erwin Wurm
Viac o výstave ↗

Nadácia Miloty Havránkovej, Mesiac fotografie
Termín: 3. 11. 2022 – 19. 2. 2023
Kurátorka: Anna Vartecká
Autori*ka: Martin Štrba, Martin Kollár, Ester Sabik
Viac o výstave ↗

Medziobjekty Aleša Votavu
Termín: 8. 2. – 7. 5. 2023
Kurátorka: Anna Grusková
Autor: Aleš Votava

Scénograf, výtvarník a pedagóg Aleš Votava (1962 – 2001) bol synom českých rodičov, violončelistu a výtvarníčky, ktorí prišli v šesťdesiatych rokoch 20. storočia žiť a tvoriť do Bratislavy. Bol všestranne nadaný a mimoriadne spoločenský. S rovnakou vášňou i profesionalitou spolupracoval s najvýznamnejšími režisérmi a režisérkami i s tými, ktorí iba začínali alebo sa realizovali v undergrounde. Jeho život a vzťahy celkom prirodzene splývali s prácou a jeho kreativita vybuchovala ako talianske sopky, ktoré obdivoval a opisoval počas svojich študijných pobytov. Dôverný vzťah k talianskemu, ale aj francúzskemu umeniu a životnému štýlu mu dával krídla a v tunajších končinách nevídaný šarm.

Aleš Votava urobil 51 činoherných inscenácií, 29 operných inscenácií, 13 baletných inscenácií a 8 inscenácií v divadle GUnaGU. Mal 13 samostatných výstav. Štyrikrát získal DOSKY za najlepšiu scénografiu sezóny, tesne pred smrťou aj prestížnu českú Cenu Alfréda Radoka. Zomrel vo veku 38 rokov.

Výstava prvýkrát predstavuje Aleša Votavu ako majstra výtvarných objektov, tvorcu s ľahkosťou prekračujúceho limity svojej profesie („Scénografia je vlastne neustálym hľadaním za jej hranicami“), človeka prekypujúceho tvorivosťou, vynaliezavosťou, nadhľadom i humorom. Jeho voľná tvorba však odhaľuje aj jeho zraniteľnosť, pochybnosti a trápenia. Sú to často tie najintímnejšie posolstvá jeho predčasne uzavretého diela.

Votavove objekty môžeme nazvať aj medziobjekty, lebo to sú a zároveň nie sú šperky, sochy, stroje, časti kostýmov či scénografie. Lenže čo čakať od človeka, ktorý vyrastal na Alici v krajine zázrakov a ešte ju aj musel nanovo ilustrovať? Jeho dielo sa nezmestí do šuplíkov, rovnako ako mimoriadne tvorivý a pracovitý Aleš Votava.

pracovný názov
Termín: 4. 5. – 15. 10. 2023
Kurátori: Miloš Kopták, Mária Rojko, Ida Želinská
a kol. (texty r. 2014 – 2022: Ľuba Belohradská, Iveta Gal Drzewiecka, Beáta Jablonská, Ľubica Kepštová, Gita Kordošová, Ján Kralovič, Eva Trojanová, Peter Uličný, Miroslava Urbanová a ďalší)

Autori a autorky: Bachorík Otokar, Bombová Viera, Brun Róbert, Čapek Jindra, Cesnak Jozef, Čihánková Jarmila, Cipár Miroslav, Cpin Štefan, Čunderlík Marián, Deák Juraj, Drličiak Emil, Dubay Orest, Fila Rudolf, Gergeľová Viera, Hložník Ferdinand, Kállay Dušan, Kellenberger Ľubomír, Kiselová-Siteková Jana, Klimo Alojz, Kopták Miloš, Kraicová Viera, Král Vladimír, Lebiš Ján, Machaj Vladimír, Maťátko Matúš, Matlovičová Marína, Miertušová Anastázia, Nesselman Ladislav, Ondreička Karol, Ondreička Peter, Oravec Marián, Paľo Ľuboslav, Plocháňová Božena, Rappensbergerová Naďa, Schnitzer Teodor, Šesták František, Sigetová Agneša, Slaninková Katarína, Štanclová Kamila, výber ilustrácií z edície STOPY, Tarasová Irena, Vančo Bystrík, Votavová Blanka

Spojenie mestskej a súkromnej zbierky (z archívov Galérie mesta Bratislavy a TOTO! je galéria) dáva možnosť predviesť v reprezentatívnej forme obsahový prierez vývoja slovenskej ilustrácie 20. a 21. storočia. Spoločná výstava, prelínanie zbierok, sprevádzaná hutným textom, môže byť skutočne kľúčovou prehliadkou ilustrátorských osobností a ich umeleckých počinov.

Mená tých, čo knihy spoluvytvárali, ešte stále ostávajú zabudnuté. Nie sú súčasťou školských osnov na základných či stredných školách. Neučia sa ako súčasť kultúrnej histórie. Pritom, viete si predstaviť, aké by to bolo zaujímavé dozvedieť sa, ako (a nielen akými technikami, ale aj v akých podmienkach) tie ilustrácie vznikali? Napríklad na dejepise a literatúre a na náuke o spoločnosti či na výtvarnej výchove by deti a mladí ľudia pátrali po tom, v ktorých knihách nájdeme tie „prvé“ slovenské ilustrácie a v ktorých vydavateľstvách. Ako a prečo sa začalo experimentovať s formou (aj v detských knižkách) v 60. rokoch? Ktorí výtvarní umelci a prečo nesmeli v 70. rokoch vystavovať svoje diela, ale (ako kedysi povedal Robert Brun) našli „azyl“ v ilustrácii? Prečo sa knižný trh v 90. rokoch takmer rozpadol a mnoho takmer hotových kníh s ilustráciami ostalo nevydaných?

Ilustrácie nás vedú históriou. Dávajú nám možnosť nazrieť do splete typov techník, umožňujú vidieť spôsob akým ilustrátori formovali tvár kníh, ukazujú, ako tí, čo ich tvorili, premýšľali.

pracovný názov
Termín: 18. 5. – 8. 10. 2023
Kurátorky: Daniela Čarná, Petra Hanáková

Ľuba Sajkalová (1973 – 2019, Bratislava), v dnes už uzatvorenej tvorbe, oživovala osobnú aj rodinnú históriu, pamäť predmetov, miest, ľudí, udalostí, zaoberala sa otázkami dočasnosti, procesuálnosti a pominuteľnosti. Prelínanie intímneho spolu s nájdeným a náhodným predkladala ako podobenstvo a záznam o vlastnom vnímaní a prežívaní sveta.

Ambíciou výstavy nie je len predstaviť autorku, ktorej dielo sa predčasne uzavrelo a tvorba sa nestačila plne rozvinúť. Chceme ukázať, akou originálnou a „zápalnou“ bytosťou Ľuba bola, koho a akým spôsobom inšpirovala, a najmä to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola (otvorene či latentne) priekopnícka (ekologické a komunitné témy, etnografická citlivosť, fenomén pamäte a rodinnej histórie, materiálová empatia). Výstava rozšíri kontext jej tvorby aj o pedagogické pôsobenie na Vysokej škole výtvarných umení a ako galerijnej pedagogičky v Galérii mesta Bratislavy a ďalších galériách, ktoré mali charakter blízky jej autorským projektom. Kurátorky na príprave výstavy spolupracujú s výtvarníkmi Janom Sajkalom a Evou Masarykovou, s ktorou Ľuba úzko spolupracovala, a paralelne pripravujú autorkinu monografiu.

Výstava inštalačne zohľadní a metodologicky uplatní charakteristiky Sajkalovej práce ako procesuálnosť a otvorenosť, progresívnosť a nedokončenosť, participatívnosť a komunitnosť, ekologický princíp (udržateľnosť a rozložiteľnosť), metódu „tvorivej“ prokrastinácie... Výstava bude postavená na zachovaných dielach najmä zo zbierok SNG a GMB, nezachované diela doplní fotografia/dokumentácia či remake / rekonštrukcia výtvarníka a manžela autorky, Jána Sajkalu, s ktorým v minulosti spolupracovali.

Termín: November 2023

Výstava bude v poradí tretím projektom Nadácie Miloty Havránkovej (založenej v roku 2021). V súvislosti s nadačným konceptom, zameraným na podporu prezentácie fotografickej tvorby nielen etablovaných, ale i začínajúcich autorov*iek.

Vo svojich prioritách nadväzuje na základný fundament tvorby významnej slovenskej fotografky Miloty Havránkovej, ktorá prostredníctvom tohto média sústavne a presvedčene demonštruje vlastný nekompromisný postoj k otázkam vnútornej umeleckej slobody. Nadácia podporuje tvorbu, kurátorskú i výstavnú činnosť najmladších generácií a prispieva tak k chápaniu média fotografie ako komplexného, dynamicky sa rozvíjajúceho vizuálneho jazyka, komunikujúceho základné otázky nášho poznania a bytia.

Termín: 7. 12. 2023 – 24. 3. 2024
Kurátor: Tiago de Abreu Pinto
Autori a autorky: Lenora de Barros, Anna Daučíková, Ľubomír Ďurček, Petra Feriancová, Stano Filko, Marcius Galan, Carla Guagliardi, André Komatsu, Letícia Parente, Marco Sara Ramo, Paulo Rolla, Katarína Zavarská, Jana Želibská

Výstava SETE + SIETE bude postavená na krátkom mikrohistorickom románe, ktorý kurátor a spisovateľ Tiago de Abreu Pinto napíše o siedmich brazílskych a siedmich slovenských umelcoch. V celom príbehu sa bude zaoberať myšlienkou siete. V tomto kontexte sa myšlienka siete vzťahuje jednak na medziľudskú sieť vytvorenú medzi kurátorom a umelcami, ale aj na viac symbolickú štruktúru prepojení, ktoré sa krížia a zaručujú priesečníky tohto budúceho rozprávania, ktoré zvýrazní sériu priblíženia dvoch území a štrnástich umelcov. Tieto premostenia sa uskutočnia prostredníctvom prehliadky umelcov, ktorí pôsobili od 70. rokov 20. storočia až po súčasné obdobie. Tento časový interval zohľadňuje rôzne politické a spoločenské premeny, ktoré obe krajiny prešli až do súčasnosti, hoci rozprávanie a samotné diela nemusia nevyhnutne vyjadrovať tieto napätia priamo; skôr sa pohybujú v oveľa poetickejšej, abstraktnejšej alebo lyrickejšej estetike. Diela na tejto výstave odkazujú na rôzne psychogeografické súradnice, na veci, ktoré sú buď málo viditeľné, alebo nechcú byť videné, a na rozmanité stratégie, ktoré aktivujú snenie, pocit krátkeho sna a dlhého života, extrémnu nerovnováhu medzi túžbou a realitou, ktorá buduje ostrý kontrast krátkodobej fantastickej túžby a dlhodobej chudoby bdelej reality. Názov výstavy odkazuje na sedem („sete“ v portugalčine) umelcov z každej krajiny, ktorí aktivujú estetickú sieť („siete“ v slovenčine) prepojení.

Termín: 26. 10. 2023 – 28. 1. 2024
Kurátorka: Mária Janušová
Autorka: Klaudia Kosziba

After virtue (Strata cnosti) je reverzibilnou výpoveďou o médiu maľby v rámci súčasného umeleckého diskurzu. Projekt samotný pritom nemá ambíciu zaoberať sa primárne reflexívnou retrospekciou doterajšej tvorby autorky. Jej zámerom je ukázať spoločný základ, z ktorého odvodzuje každú premenu vo svojej maliarskej výpovedi. Ideové východiská budú spočívať v objasnení princípov, ktoré považuje v maliarskom procese za trvalo prítomné a dôležité. Zväčšené monochromatické faktúry povrchov sôch a reliéfov z kameňa, príznačnými pre ľudskú kultúru s neidentifikovateľným zmyslom a posolstvom, ktoré sú iluzívne oživované inými životnými formami. (napr. hubami)

Aktuálnosť protipohybu v myslení, ktorý znamená performatívny obrat nielen v súčasnom umení, ale napr. aj vo filozofii, je vyjadrením intenzity skúsenosti alebo presnejšie: dôslednou artikuláciou reflexivity myslenia v kontexte takto ponímanej intermediality. Obraz, vytvorený maliarskym spôsobom, by v diskurze umenia, ktoré sa odvoláva na seba a uvažuje o sebe, rozhodne nemal chýbať. Kritický postoj v širšom kontexte performatívneho obratu v kultúre, v ktorej dnes už mediácia a vplyv sociálnych médií predstavujú silný exponent, by mal byť súčasťou profesionalizácie prístupu v maľbe. V neposlednom rade je v centre záujmu projektu aj existencia umeleckej scény, ktorá performativitu aplikuje na ťažiskovú polemiku s hlavnými diskurzmi maľby.